​​​

Máte problém zostať sami so sebou?
Prebúdza vo vás samota úzkosť, vnútornú prázdnotu alebo naliehavú potrebu rozptýliť sa, kontaktovať niekoho alebo urobiť niečo, aby ste sa upokojili?

​

Tieto reakcie sú často znakom emocionálneho zranenia opustenia.
Toto zranenie vzniká v detstve, keď chýba citová podpora, prítomnosť alebo pocit emocionálneho bezpečia.

Aj pri najlepšej vôli rodičia nie vždy dokázali naplniť všetky naše potreby.

​

Toto zranenie vytvára hlbokú citovú závislosť:
potrebu byť uisťovaný, uznávaný, milovaný a potvrdzovaný zvonku.

​

V dospelosti sa môže prejavovať strachom zo samoty, ťažkosťami s presadením sa, stratou seba samého vo vzťahoch alebo zotrvávaním v nevyvážených vzťahoch zo strachu z opustenia.

​

Vo vzťahoch zranenie opustenia často vedie k tomu, že všetko vsádzame na druhého.
Postupne sa odsúvame nabok, strácame sami seba a znovu prežívame presne to, čoho sa najviac obávame: odlúčenie, odmietnutie a stratu.

​

Uzdravenie zranenia opustenia si vyžaduje návrat k emocionálnej autonómii.
Spočíva v tom, že sa učíme podporovať sami seba, vyberať si seba a milovať sa bez závislosti od pohľadu či prítomnosti druhého.

​

Keď sa znovu vybuduje vnútorný pocit bezpečia, samota už nie je hrozbou, ale priestorom na obnovu a posilnenie.
Vzťahy sa potom stávajú slobodnejšími, vyváženejšími a pokojnejšími.

​

​

​