​​

Zranenie zrady vzniká vtedy, keď je v detstve náhle narušený pocit bezpečia alebo dôvery.

Tvárou v tvár udalosti, ktorá je prežívaná ako vnútorný kolaps, si dieťa vytvára hlbokú neistotu a učí sa viac nedôverovať.

​

Aby prežilo, vytvára sa obranný mechanizmus: kontrola.
Kontrola ako spôsob, ako zabrániť tomu, aby sa svet znovu zrútil.

​

V dospelosti sa to môže prejavovať vnútornou rigiditou, ťažkosťami s uvoľnením, precitlivenosťou na nepredvídateľnosť, prehnanými reakciami, hnevom, úzkosťou alebo postupnou stratou dôvery vo vzťahoch.

​

V citových vzťahoch toto zranenie často vedie k potrebe mať všetko pod kontrolou: situácie, druhých, výsledky.

​

Paradoxne práve táto potreba kontroly nakoniec vytvára presne to, čoho sa najviac obávame: konflikty, sklamania, rozchody a trvalý pocit neistoty.

​

Uzdravenie zranenia zrady neprichádza cez posilnenie kontroly, ale cez návrat k vnútornej bezpečnosti.
Spočíva v postupnom uvoľňovaní napätia, znovunaučení sa dôvere, prijatí vlastnej zraniteľnosti a v dovolení životu plynúť bez zatvrdnutia.

​

Keď vnútorná opora nahradí potrebu kontroly, stáva sa možným pokojnejší vzťah k sebe samým aj k druhým.

​

​