Stvoriteľ
Vieš, kto si, moja krásna bytosť?
Nádherná prázdna amfora, cez ktorú Stvoriteľ vyjadruje svoje stvorenie a ochutnáva život.
Cez tvoje ruky sa dotýka.
Cez tvoje pery ochutnáva.
Cez tvoje oči vidí.
Pozoruje krásu svojho stvorenia očami, ktoré sám stvoril.
Všetko, čo vidíš, je jeho stvorenie — dokonca aj tieto slová.
A ty, krásna amfora, sa naň pozeráš.
Ale vieš mi povedať, kto naozaj si?
Keďže Stvoriteľ žije v každom z nás, všetci sme navzájom prepojení.
Sme stvorením a zároveň tvorcami.
Sme súčasťou Toho, ktorý nás stvoril.
Sme jeho stvorením a zároveň tvorcami svojho vlastného života.
Niekedy dostanem túto milosť — keď sa v mojom vedomí otvorí malé okno a cez moju amforu začnú prúdiť slová sprevádzané jasným videním a riekou čistej lásky.
Láska taká široká, že moja amfora je takmer príliš malá, aby ju obsiahla.
A tak sa rozlieva na všetko a na všetkých, k mojej veľkej radosti.
V tých chvíľach môžem jasne cítiť a vidieť Jednotu.
Stvoriteľ mi dovolí vidieť cez jeho oči.
Pozerám sa s úžasom, bez slov, jednoducho ohromená.
Zakaždým, keď mi dovolí vidieť cez jeho oči, stávam sa o trochu viac podobnou jemu.
S pokorou a vďačnosťou cítim jeho teplú lásku vo svojej hrudi a priala by som si v tom stave zostať navždy.
No potom je to už príliš pre moju malú amforu a on vie lepšie než ja, koľko dokážem uniesť.
A tak sa moje oči opäť stanú mojimi očami, moje ruky mojimi rukami, moje pery mojimi perami.
A ja znovu ochutnávam život ako malé ja, so svojimi malými ľudskými emóciami.
A na chvíľu zabudnem na bezpodmienečnú lásku, z ktorej sme všetci stvorení.
A predsa sa vo mne už niečo zmenilo.
Zuzana
© 2019 Zuzana Lemaire
Všetky práva vyhradené
Úryvok z knihy
Život, Svetlo a Láska